História mesta Piešťany

Prvá písomná zmienka o meste Piešťany pochádza z roku 1113, no dnešné územie mesta bolo osídlené už omnoho skôr. Dokazuje to nález Moravianskej Venuše. Od 16. storočia je história mesta Piešťany úzko spätá s rozvojom kúpeľníctva. Okolo liečivých prameňov vznikla v roku 1599 osada, ktorá sa spomína ako Teplice. 

Počas svojej existencie Piešťany vystriedali viacero názvov. Prvýkrát sa spomínajú pod názvom Pescan, následne ako Piesthen, Pöstény, Teplicz či Piestyan. Názov Piešťany sa ustálil v roku 1920.

winterova ulica piestany historicka fotografia

Počiatky mesta  Piešťany

Okolie dnešného kúpeľného mesta Piešťany bolo osídlené už v praveku. Dokazuje to nález kamenných nástrojov neandertálskeho človeka v neďalekej obci Banka a v jaskyni Čertova pec. Ďalším významným nálezom bola soška Moravianskej Venuše z mladšieho obdobia staršej doby kamennej. V mladšej železnej dobe prišli na toto územie Kelti. V 1. až 4. storočí obývali územie germánski Kvádi.

Piešťany v stredoveku 

V 5. a 6. storočí začali na dnešné územie Piešťan prichádzať prvé slovenské kmene. Prvá písomná zmienka o meste Piešťany pochádza z roku 1113. Ide o zápis v druhej zoborskej listine vydanej uhorským kráľom Kolomanom. Piešťany boli v tomto období známe pod názvom Pescan. 

Počas svojho historického vývoja nenadobudli Piešťany žiadne zvláštne práva a výsady. Vždy patrili jednotlivým zemianskym rodinám alebo kráľovi. V rokoch 1299 až 1321 boli Piešťany súčasťou panstva Matúša Čáka Trenčianskeho. Po jeho smrti sa Piešťany stali súčasťou panstva patriaceho pod hrad Tematín.

Piešťany v 16. až 19. storočí

Rozvoj Piešťan bol v 16. storočí úzko spätý prevažne s miestnymi liečivými prameňmi a rozvojom kúpeľníctva. Okolo prameňov vznikla kúpeľná osada s názvom Teplice. Činnosť mesta Piešťany v 16. storočí dokladá po slovensky písaný list z roku 1564, ktorý vydal piešťanský richtár Valo Kudlas.  V 16. a 17 storočí Piešťany čelili 3 tureckým vpádom –  1530, 1599 a 1663. 

V 19. storočí mesto viackrát potrápila epidémia cholery :

  • 1830 (387 obetí), 
  • 1849 (114 obetí), 
  • 1850 (75 obetí), 
  • 1866 (264 obetí), 
  • 1873 (7 obetí).

V auguste v roku 1813 postihla mesto povodeň, ktorá zničila 355 domov. 

Postavenie obyvateľstva Piešťan bolo prevažne poddanské. Obyvateľstvo nevlastnilo pôdu, ale len pracovalo na panskom. Tento stav trval až do roku 1848. Z remesiel sa v meste rozvinulo len mlynárstvo. Piešťanské obyvateľstvo si však značne prilepšovalo vďaka ubytovaniu návštevníkov miestnych kúpeľov. 

V roku 1891 mali Piešťany 4643 obyvateľov, z čoho 190 maďarskej a 587 nemeckej národnosti. Okrem rímskokatolíkov, ktorí mali značnú prevahu, tu žilo 525 židov a 41 obyvateľov evanjelického vierovyznania

Piešťany počas 1.svetovej vojny a tesne po jej skončení

V období pred 1. svetovou vojnou (rok 1910) mali Piešťany 7379 obyvateľov, ktorí žili v 899 domoch. V období 1. svetovej vojny boli Piešťany plné ranených vojakov, ktorí v dôsledku oneskorenia dodávok prídelov jedla trpeli hladom. Situáciu sa rozhodla riešiť miestna rodina Winterovcov (známa vlastníctvom piešťanských kúpeľov). Tí v roku 1916 nechali postaviť mlyn, ktorý slúžil na zásobovanie širokého okolia. Práce v mlyne vykonávali vojnoví zajatci z Ruska, Talianska a Srbska.

V roku 1910 žilo v Piešťanoch 9597 obyvateľov. Väčšina obyvateľstva bola československej národnosti. Žili tu však aj obyvatelia nemeckej, maďarskej, či rusínskej národnosti. 

V období po skončení 1. svetovej vojny, v rokoch 1919-1935, sa aj naďalej o významný rozvoj mesta postaral najmä Imrich Winter v spolupráci s Antonom Kajlichom a dekanom A. Šindelárom. Došlo k úprave a asfaltovaniu ulíc, chodníkov a námestí, vybudovaniu vodovodu a kanalizácie, regulácii Váhu, stavbe protipovodňových hrádzí, regulácii Dubového. Zrealizovaných bolo viacero projektov, ktoré výrazne zmenili podobu Piešťan.  V roku 1930 mali Piešťany už vyše 12 000 obyvateľov.

Piešťany počas 2. svetovej vojny a v povojnovom období

V období 2. svetovej vojny zohrávali Piešťany významnú úlohu. Sídlil tu jediný zo 6 leteckých vojenských plukov  Československa nachádzajúci sa na území dnešného Slovenska – Letecký pluk 3 generála letca M. R. Štefánika. Letecký pluk v Piešťanoch hral významnú úlohu aj pri vypuknutí Slovenského národného povstania. 

Piešťany a širšie okolie sa ocitli v operačnom pásme 2. ukrajinského frontu, ktorého súčasťou bola aj 1. rumunská armáda. Oslobodenie Piešťan bolo súčasťou bojov o Bratislavu. Piešťany a okolité obce boli oslobodené tesne po Veľkej Noci 1945. 

Po skončení 2. svetovej vojny získali Piešťany štatút mesta. Od roku 1956 sa môžu pýšiť štatútom kúpeľného mesta. Okresným mestom sa stali v roku 1966. V druhej polovici 20. storočia nastal v meste aj vývoj špecializovaných priemyselných odvetví – elektrotechnický priemysel a výroba zdravotníckej techniky.

Novodobá história Piešťan 

Dnes predstavuje mesto Piešťany hospodárske aj kultúrne stredisko pre široké okolie. Na území mesta sa nachádzajú jedny z našich najznámejších kúpeľov. Vyhľadávané sú nielen domácimi, ale aj zahraničnými návštevníkmi. Okrem kúpeľov sú Piešťany známe Národným ústavom reumatických chorôb, elektrotechnickým, strojárskym a potravinárskym priemyslom. 

Kupele piestany - winterova ulica

Časté otázky

Prvú písomnú zmienku o Piešťanoch (pod názvom Pescan) nachádzame v Zoborskej listine uhorského kráľa Kolomana I. z roku 1113.

Mesto Piešťany vystriedalo rôzne názvy, kao Pesca,, Piesscžany,, Pěssťany. Všetky názvy

Scroll to Top